Najprv to bolo pár poviazaných haluzí a na nich nejakým spôsobom pripevnené rôzne rastliny, veľkoplošné listy alebo tŕstie a iné prírodné druhy. Potom možno používal kožu zo zvierat, ktorú natiahol na haluze, a z ktorej mal aj oblečenie. Bez podpornej konštrukcie by nebol postavil strechu nad hlavou. A to sú začiatky prvých krovov.
Je zaujímavé, že strešné nosné konštrukcie, čiže krovy sa dodnes vyrábajú z dreva a sú sprievodcom človeka po celej jeho životnej púti tu na Zemi. Tiež možno s istotou konštatovať, že krovy boli prvou stavebnou konštrukciou a až potom prišli na rad podporné múriky z kamenia. A nie nadarmo sa hovorí, že po jedle a ošatení ďalšou potrebou človeka je mať strechu nad hlavou.
Príbytky zo zvieracích koží sú predchodcami stanov, ktoré dodnes používajú nomádske kmene, pretože sa dajú rýchlo demontovať a postaviť. Príbytky so strechou z rastlín sú predchodcami súčasných našich príbytkov.
V dávnej histórii Slovania používali ako svoje príbytky polozemnice, ktoré poznáme skôr z ruského prostredia ako zemľjanky. Nosné murivo je z uloženého kamenia a nad zemou vyčnieva len strecha, ktorá mala nosnú konštrukciu z dreva. Dnes sa nad tým pousmejeme, že v Rusku ešte žijú niektorí ľudia v týchto zemľjankách, ale nemal by to byť dôvod na škodoradostný úsmev.
S históriou týchto polozemníc je jeden nevyriešený problém. Už 400 rokov pred Kristom a viac, mali Slovania rovnaký typ príbytku ako Kelti. Historici uvažujú o tom, či stredoeurópski Kelti neobývali toto územie spločne so Slovanmi. Z historických dokumentov sa dá odvodiť, že Slovania a Germáni mali veľkú reprodukčnú schopnosť, preto Keltov populačne takzvane prerástli, ale ich dobré zvyky, zručnosť od nich prevzali. Stredoeurópsky Kelti sa z tohto územia nemohli vypariť, ale v dôsledku spomínanej schopnosti prakticky zanikli a kultúrne strednú Európu ovládla slovanská kultúra a západnú Germáni. Na tomto území Európy žili mierumilovní Slovania, pretože boli vždy roľníkmi a usadzovali sa len na takej pôde, ktorú si vyklčovali, preto nemali kráľov. Roľník nepotrebuje kráľa, je mu jedno komu platí daň. Cudzie si neprivlastňovali. To je staré slovanské zvykové právo, ktoré platilo donedávna.
Jeden známy mi rozprával svoju príhodu z pobytu v zemľjanke v Orenburgu, kde sa naši montážnici za bývalého režimu podieľali na výstavbe plynovodu Družba. Po práci sa v krčme dal do reči s miestnym obyvateľom, trochu si popili a on ho pozval domov na ďalší pohárik. Pozvanie prijal a bol tiež veľmi zvedavý ako to v tej zemľjanke vyzerá. So smiechom rozprával, že keď sa ráno "po opici" prebral a otvoril oči, myslel si, že ho zožrala veľryba. To mu pripomínali trámy strešnej konštrukcie, ktoré boli oproti bielemu pozadiu celej strechy, natreté na červeno. Spomínal, že mu ani na um neprišlo, že to bude také pekné, čisté, príjemné prostredie, vždy bol presvedčený, že to bude nejaká špinavá diera. Spomínaný Rus potom dostal byt v paneláku a po roku sa vrátil naspäť do zemľjanky, pretože v nej mal v zime teplo a v lete chládok. Príbeh má ešte ďalšie pokračovanie, ale to by zabralo veľa miesta.
Čo som týmto príbehom chcel povedať? Dnes sa nám zdajú niektoré staré typy domov, striech nemoderné, nepokrokové, a vôbec neskúmame ich pohodlie, krásu i efektivitu. Vyslovíme nad nimi súd bez toho, aby sme ich hlbšie poznali.
Tvary striech
Prvé obytné priestory zhotovené rukou človeka boli podkrovné, a preto aj konštrukcia krovov musela byť tomu prispôsobená. V súčasnosti sme sa opäť vrátili k využívaniu tohto priestoru, a preto aj strešné konštrukcie musia spĺňať tiet požiadavky. Zoznámme sa však so základnými typmi striech.
Pultová strecha je dnes módnym hitom a má podobnosť s plochou strechou, ale má sklon väčší ako 10°, ktorá odvádza dažďovú vodu na jednu stranu. Pultová strecha je výborným riešením pri stavbe ekologických domov a umožňuje vytvárať veľké zasklené plochy orientované na slnečnú stranu, cez architektov a stavebných firiem, ale aj užívateľov. Priestor pod pultovou strechou môže zatraktívniť byt na najvyššom podlaží domu.
Sedlová strecha je na dedinách najviac používaným typom, ktorá ma jednoduchý tvar s možnosťou presklenia podkrovia a s využívaním štítov trojuholníkového tvaru na zabudovanie okien a balkónov. Sklony sedlových striech bývajú 45°, pod ktorou sa vytvorí priestor na bývanie. Týmto typom striech sa dajú zastrešiť aj domy v tvare L alebo kríža, kde ešte pribudnú jeden alebo dva štíty navyše. Aj pri sklone 35° existuje riešenie obývania podkrovia, ak sa však zvýši atikové murivo. Tento typ strechy výborne odvádza dažďovú vodu a čím je v danej lokalite väčší výskyt dažďových a snehových zrážok, tým by mala byť strecha strmšia.
Stanová strecha sa používa na štvorcový pôdorys domu a strechu tvoria štyri šikmé trojuholníky stretávajúce sa v jednom bode na vrchole. Strecha má tvar malého stanu. Konštrukcia krovu nemá hrebeň a jediné miesto pod vrcholom ktoré môže mať priaznivú svetlú výšku, sa rovná dĺžke strany štvorcového pôdorysu. Jeho podkrovná využiteľnosť je značne obmedzená. V súčasnosti sa budujú už stanové strechy plochšie a podkrovný priestor sa dá využiť len na odkladanie "haraburdia".
Valbová strecha je podobná stanovej, kde dve kratšie šikmé roviny majú tiež tvar trojuholníka, a oproti stanovej má hrebeň. Má ešte dve dlhšie roviny, ktoré sú však v tvare lichobežníka. Používa sa na podlhovasté domy, kde podkrovie sa dá využiť pomocou zabudovania manzárd, vikierov i strešných okien. Týmto typom striech sa zastrešujú domy aj v tvare L alebo kríža.
Manzardová strecha je tvarovo najvhodnejším typom na vybudovanie podkrovného bytu, pretože so svojou lomenou strešnou plochou poskytuje najviac priestoru na vybudovanie podkrovia. Horná časť strechy s menším sklonom má tvar valbovej strechy a na jej koncoch sa prudko zlomí, následne potom vytvorí štyri lichobežníky. To znamená, že trojuholníkovitý tvar strechy prejde do tvaru lichobežníkového. Takto sa v podkroví vytvorí priestor taký veľký, akoby bol ťahaný múr až do výšky zlomu strechy.
Rovná strecha sa používa skôr v mestskej zástavbe alebo v radovej zástavbe, kde krov tvorí betónová doska, na ktorú sa pokladá izolácia a na izoláciu sa zvyčajne dáva opäť betónová doska s miernym sklonom, aby mohla odtekať voda a na ňu vhodná krytina.
Kombinovaná strecha je vlastne sedlová v kombinácii s valbovou a používa sa z rôznych dôvodov, estetických či vnemových alebo iných. Na zníženie príliš vysokého štítu sa použije valb v hornej časti štítu. Použitie valbu, len v dolnej časti, je skôr spomienkou na svoje korene, kde sa tento prvok používal ako prejav určitej výnimočnosti v ľudovej architektúre. Každá dedina mala svoju typickú architektúru domov a návrat k týmto koreňom je milým prejavom spolupatričnosti s domovinou.
Dolné valby na sedlových strechách dedinských domov neboli len architektonickým okrášľujúcim prvkom ale plnili aj funkcia tienidla v čase letných horúčav a ochrany pred prudkým dažďom. Keďže dedinské okná sa otvárali von, bolo treba niečo urobiť preto, aby sa mohli aj v čase dažďa dať otvoriť a cez ne "nasávať" atmosféru dažďovej klímy. Naši predkovia boli väčšími romantikmi ako sme my dnes. My skôr uprednostňujeme funkcionalitu pred spiritualitou, ktorá je najvyšším stupňom kultúry aj v stavebníctve.
Zakrivená strecha sa stala najmä na súčasných obytných domoch módnym hitom. Máva tvár bočne zrezaného valca (valca s elipsovou podstavou) alebo dokonca máva tvar zrezaného vrchlíka elipsoidu. Ako nosná konštrukcia strechy sa používa väzníkový krov.
Základné pojmy krovov
Naší predkovia neboli, len roľníkmi, ale aj murármi a tesármi, budovali nielen svoje obydlia, ale ja zámky, Budapešť a i né mestá. V prastarých prameňoch, kde sa pohybovali naši prapredkovia, sa našiel nápis, ktorý na strechu používal pomenovanie dach moj. Aj dnes sa v niektorých nárečiach používa tento výraz, i keď jeho pôvod sa považuje za germánsky, čo nemusí byť pravda. Krov pre strechu nám zvyčajne robia tesári, ktorí v nedávnej minulosti používali na opracovanie hrubej guľatiny veľkú sekeru, hovorili je tešla, tešlica, preto pôvodný názov tesárov bol tešlári. Toto pomenovanie sa zachovalo v niektorých slovenských nárečiach. Aj priezvisko srbského vynálezcu, konštruktéra a vedca Nikolu Tesla má zaiste pôvod z tesárskej profesii jeho predkov.
Názov krokva tiež úzko súvisí s tradíciou, pretože rozpätie medzi krokvami sa dodnes dodržiava a má veľkosť chlapského kroku čiže 90 cm. Keď som sa pýtal priateľov, ktorí boli z rôznych regiónov Slovenska, ako sa u nich hovorí krovu, každý mi hovoril, že väzba. A toto pomenovanie používajú aj Poliaci. Je to zaujímavý fakt. Asi to vyplýva z toho, že dreva na strešnú konštrukciu bolo treba rôznymi tesárskymi zárezmi zviazať, a pritom nebol potrebný na to , ani klinec. V krovárskej terminológii však zostal aspoň výraz väznica.
Aby sme trochu rozumeli krovu a jeho stavbe, mali by sme poznať jeho základné pojmy.
Krov je sústava drevených alebo iných prvkov tvoriacich nosnú kostru na uloženie vrstiev strešného plášťa krytiny a prenesenie zaťaženia do nosného systému budovy.
Krokva je šikmý drevený prvok krovu, ktorý slúži na uloženie podkladových lát na kladenie krytiny.
Väznica je drevený prvok horizontálne umiestnený v konštrukcii krovu, na ktorý sa ukladajú krokvy.
Hambálok je drevený prvok, ktorý spája dve krokvy.
Väzný trám je horizontálny drevený prvok, ktorý je umiestnený v dolnej časti krovu. Prenáša zaťaženie zo strechy do nosných stien budovy.
Pomúrnica je drevená časť krovu položená na murive (v dolnej časti krovu), na ktorú sa kladú krokvy.
Vzpera je šikmý drevený prvok nachádzajúci sa v dolnej časti krovu. Slúži na podoprenie hlavnej vzpery a väznice v krokvách s veľkými rozpätiami.
Klieština je vodorovný drevený prvok krovu, ktorý spája podporný stĺpik s hlavnou vzperou alebo dve protiľahlé krokvy, čím sa zabráni deformáciám.
Stojatá stolica, to sú väznice podopierané zvislými stĺpikmi.
Ležatá stolica nemá zvislé stĺpiky a väznice sú podopierané šikmými vzperami.
Tesárske spoje v krove
Tesárske spoje stavených drevených konštrukcií sa používajú pri stavbe krovov či dreveníc. Bežne sa pri tom využívajú aj klincové, skrutkové a svorníkové spoje. V minulosti, keď nebolo dostatok klincov, musel tesár vymyslieť spájanie drevených trámov tak, aby tlaky na konštrukcie spôsobené krytinou, snehom, vetrom, dažďom vydržali aj tie extrémne podmienky.
Rybinové spoje alebo zadrapnutia proti sklzu krokiev sa už dnes v krovovej konštrukcii využívajú v tesárskom remesle poskromne, čo znižuje jej stabilitu. Je to však spôsobené uponáhľanosťou, pretože všetko sa riadi sloganom: čas sú peniaze.
Tesárske spoje sa však dodnes využívajú pri spájaní masívnych alebo lepených hranolov, a to v pozdĺžnom alebo priečnom smere. Pri konštrukciách väzníkov na väčších stavbách sa využívajú aj lepené spoje. Vyžadujú si však presne opracované plochy a dodržanie hodnoty lisovacieho tlaku. Využívajú sa pri nich syntetické lepidlá. Lepené spoje sú však kvalitné, trvanlivé, húževnaté, pružné a odolávajú vode.
Ak majú tesárske spoje zabezpečiť pevnosť konštrukcie, musíme ich robiť presne a dôkladne. Styky spojov by mali k sebe priliehať celou plochou a nie iba jej časťou. Prvky by mali do seba ľahko zapadnúť bez kývania.
Vodorovné trámy sa nevyrábajú v takých dĺžkach ako by sme potrebovali, preto sa predlžujú pomocou tzv. zrazu, ktorý vzniká priložením dvoch zrazených koncov k sebe, no tento spoj musí byť podopretý. Ak spoj nie je podopretý, môže sa trám predĺžiť preplátovaním, čo sa z vonkajších strán zabezpečuje plátmi, ktoré sa zafixujú svorníkmi.
Rohové spoje (zakončenie alebo prekrížovania) sa tiež robia preplátovaním, kde sa do oboch trámov vyrežú vybrania (polovička hrúbky trámu) a potom sa spoja. Preplátovaný spoj potom má rovnakú výšku ako trám. Pri čiastočnom preplátovaní použijeme plytšie spoje (menšie ako je polovičná hrúbka trámu). Existuje aj tzv. kampovanie, čo je vlastne čiastočné preplátovanie, ale oveľa plytšie, len 1/16 až 1/8 z výšky trámu.
V minulosti sa krokvy v prostriedku podopierali tzv. stojatými stolicami, dnes pri strechách so 45° sklonom sa používajú len klieštiny. Pri menších sklonoch však treba na podopretie krokiev použiť podporné stolice. Osedlanie sa napríklad používa na spájanie krokvy s pomúrnicou. Na krokvy sa vyreže sedlo v tvare trojuholníka a na pomúrnicu sa pripevní buď dreveným kolíkom, alebo kovovým prvkom. V minulosti sa používali drevené kolíky, ale bolo potrebné v pomúrnici vydlabať tzv. zadrap a prispôsobiť tomu sedlo. Kolíky boli z tvrdého dreva - dub, javor, agát. Pri stoliciach sa trámy spájajú aj čapovaním, jeden trám je priebežný, v ktorom je vydlabaný primeraný dlab a na druhom tráme je urobený čap, ktorý sa do priebežného nasunie. Čapovanie môže byť pravouhlé aj šikmé.
Ak treba zvýšiť pevnosť drevenej konštrukcie proti zvislým silám, v niektorých prípadoch sa zdvojujú trámy tak, že sa položia jeden na druhý a proti kĺzaniu ich zabezpečujú skrutkami, skobami, kolíkmi, ozubmi alebo klinmi.
Pribíjanie klincami pozná každý, pre stavbe strechy však počet, veľkosť a hrúbku klincov určuje statik, ktorého pokyny treba presne dodržať. Platí to o celej konštrukcii aj o skrutkách používaných so svorníkmi. Môžu sa použiť v drevenej konštrukcii krovu alebo stropu namiesto tesárskych spojov. Sú výhodné jednoduchosťou a rýchlosťou zhotovenia. Používajú sa spolu so spojovacími prvkami z ocele (dosky, uholníky, zavetrovacie pásy, strmene a pod.)
Krytiny
Na trhu je v súčasnosti pestrá paleta strešnej krytiny. Od klasickej pálenej škridly, betónovej i plastovej, cez plechovú - vlnitú, ohýbanú, laminátovú tzv. eternit, až po šindle z oxidovaných asfaltov, bitúmenové šindle a lepenky i iné krytiny.
Plechová krytina sa vyrába z oceľových, hliníkových alebo medených plechov. Plechové bloky sú tvarované do vzorov, ktoré nám pripomínajú škridle, alebo vlniek rôznych veľkostí, oblých alebo hranatých - trapézy. Povrchovo sú upravované vrstvami náterov farby a priamy povrch je aj mierne pozinkovaný, čo zvyšuje ich životnosť. Pri plechovej krytine treba mať na pamäti to, že je vtedy lacná, keď si objednáte pásy krytiny v celej dĺžke strechy. Ak si však objednáte plechy menších rozmerov, musíte rátať s tým, že stratíte 50 cm (na preloženie a podloženie) takmer na každej platni. Na rozdiel od betónovej a pálenej škridly je ľahká a v ponuke je vo veľkých rozmeroch. Takže pokrývanie takejto strechy je podstatne rýchlejšie ako pri škridle.
Pálená keramická škridla je v súčasnosti ponúkaná najmä glazovaná s niekoľkými farebnými odtieňmi. Glazovanie zlepšuje jej kvalitu, je viac odolná voči poveternostným podmienkam a lepšie udržiava stálosť zafarbenia. Takisto je glazovaná aj betónová škridla, s pestrou ponukou farieb. Laminátová krytina má tiež nízku hmotnosť a pestrofarebnú povrchovú úpravu, i u nej je rýchle pokrývanie a je ešte ľahšia ako plechová.
Asfaltové a bitúmenové (bitúmeny sú vyrábané na báze modifikovaných asfaltov) šindle, lepenky sú cenovo lacné, ale má to jeden háčik - na celý krov musíte mať debnenie, a to vám zvýši cenu pokrytia strechy. Ešte treba spomenúť, že tzv. eternitová krytina je v súčasnosti už vyrábaná bez azbestu.
Zaiste vás budú zaujímať aj hmotnosti jednotlivých krytín na m2 v kilogramoch. Klasická pálená škridla má hmotnosť 44,36 kg/m2, betónová škridla 44,94 až 48,91 kg/m2, oceľový plech v tvare škridly 6,5 kg/m2 a s posypom 8,56 kg/m2, tzv. eternit 16,73 kg/m2, asfaltové škridly 21,47 až 22,7 kg/m2 a plastová škridla má hmotnosť 6,842 kg/m2.
Pri výbere farby krytiny treba vopred vedieť akej farby budete mať povrchovú úpravu skeletu domu, pretože by ste mohli s farbou strechy celú vizáž domu pokaziť. V súčasnosti sa už farebné modelové situácie na dome a streche dajú zladiť v počítači.
ako strešná krytina sa už v dosť veľkej miere začína používať aj sklo. Niektoré priestory si vyslovenie žiadajú presklenie alebo presvetlenie. Ak na presvetlenie nepoužijete sklo, dajú sa použiť polykarbonátové dosky. V ponuke sú v rôznych hrúbkach a často sa používajú ako prístrešky, na zakrytie prechodov medzi domami a podobne, pretože zachytia vodu, sú odolné voči poveternostným vplyvom a zároveň prepúšťajú svetlo. Ich výhodou je, že sú veľmi ľahké, pevné a dajú sa aj ohýbať.
Odkvapové systémy
S krytinou vám ponúknu aj kompletné odkvapové systémy či už na báze plechu, alebo plastu. Tieto sa montujú až pri povrchovej úprave vonkajších múrov. Skoby na ich uchytenie sa zapúšťajú do muriva pri povrchovej úprave vonkajších múrov. Plechové odkvapové systémy sú buď z medi, alebo z čiernej ocele. Odkvapy z medi nepotrebujú povrchovú úpravu, ale majú o ne veľký záujem zlodeji. Odkvapové systémy z čiernej ocele sú buď pozinkované hrubšou vrstvou zinku a majú hliníkový vzhľad, alebo sú len mierne pozinkované hrubšou vrstvou zinku a majú hliníkový vzhľad, alebo sú len mierne pozinkované. Na ne sa aplikuje niekoľko vrstiev vodovzdornej farby a odolnej voči ostatným živlom. Sú veľmi trvanlivé a dostupné v rôznych farebných odtieňoch. Ak si však odkvapový systém zakúpite s krytinou, vyjde vás to podstatne lacnejšie.
Podkrovie
Na využívanie podkrovia, ako hovorí norma, je potrebná svetlosť 260 cm a v tejto svetlosti polovica plochy podkrovia. Norma je síce norma, ale ak nemáme výšky 2 metre, tak nám postačí aj menšia svetlosť. A pritom nižší strop pôsobí intímnejšie. S tým si netreba robiť starosti.
Keď už je strecha pokrytá, treba sa pustiť do izolácie podkrovia. Najpoužívanejšie sú minerálne vlny, pretože sú paropriepustné. treba však upozorniť, že na hydroizolačnej fólii netreba šetriť. Napríklad pri použití hydroizolačnej fólie Tyvex, netreba medzi izoláciu a fóliou robiť žiadnu dilatačnú medzeru, ako pri iných.
Hrúbka izolácie je závislá aj od lokality, ale zvyčajne sa dáva v šírke krokvy, to znamená 20 cm. Pri jej vkladaní medzi krokvy, ak nie je tvrdená, ju treba z vonkajšej strany zafixovať špagátom, aby nám nevypadla. Na prospektoch sa používa tvrdená verzia, preto tak pekne drží. Potom sa z vnútornej strany na krokvy pribijú laty a medzi ne sa pozdĺžne kladie minerálna vata v hrúbke laty, to znamená hrubá 5 cm a na laty sa pripevňujú sadrokartónové dosky - tabule. Netreba však zabúdať na elektroinštaláciu, ak ju trea umiestniť pod sadrokartón. Ak chcem mať čo najbezpečnejšie urobenú elektroinštaláciu, káble by sme mohli natiahnuť do rúrok.
Ešte poznámka k umiestneniu strešných okien. Spodná hrana okna by mala byť vo výške približne 90 cm, to znamená, že keď si sadneme do kresla, mali by sme mať výhľad von. Vrchná hrana okna by mala byť vo výške 200 cm, aby sme si neudierali hlavu do vrchného trámu.
Nosnou témou článku boli krovy, preto by sa patrilo na záver niečo poznamenať o formovaní štýlov striech. Tak ako obvodové murivo v histórii podmieňovali miestne možnosti, tak aj strechy formovali nielen zvyklosti, ale aj dostupnosť stavebných materiálov. Napríklad v Alpách sa stretnete so sedlovými strechami s malým sklonom, čo bolo podmienené ťažkou a kĺzavou krytinou - kamennou bridlicou. Aby sa bridlica neskĺzavala, bola potrebná strešná konštrukcia, síce mohutná kvôli hmotnosti, ale plochejšia kvôli možnému sklzu krytiny. Na fixovanie sa používala mazanina, prípadne smola a na strechách sa darilo machu, skalným ružiam a tzv. rozchodníkom, ktoré ešte lepšie fixovali krytinu - bridlicu.
Keďže na našich dolniakoch sa budovali domy z nepálenej tehly, resp. z nabíjanej hliny, dreva tu nebolo nadbytok, tak aj krov musel byť tomu prispôsobený - ľahký. Táto podmienka charakterizuje domy so sedlovou strechou a pokrytou trstinou.
V našich horách, kde bol dostatok dreva, boli v dávnej minulosti tiež sedlové strechy a pokryté trstinou a až neskoršie dreveným šindľom. Keď už bol ako-tak prístupný klinec, potom sa už mohli stavať domy aj s valbovou strechou. Keď už bol ako-tak prístupný klinec, potom sa už mohli stavať domy aj s valbovou strechou. Pred klincom sa pravdepodobne všetko spájalo drevenými kolíkmi alebo viazalo nejakým prírodným motúzom.